Keď sa v polovici 90. rokov v štartových listinách objavilo meno Tomáša Hlavatku, motocykloví fanúšikovia boli nadšení. Všetci totiž dúfali, že mladý pretekár nadviaže na výsledky svojho otca, Petra, ktorý bol mimoriadne populárnym jazdcom, no jeho kariéru preťala tragická havária na podujatí Tourist Trophy na ostrove Man v roku 1991.

Napriek tomu, že sa Tomáš popri otcovi a jeho záľube v cestných pretekoch motal od detstva, preteky začal jazdiť pomerne neskoro, keď tie prvé absolvoval v Brne ako 17-ročný v roku 1996. S Cagivou Mito bol v rámci preboru a svojej triedy hneď najrýchlejším a svoj nesporný talent potvrdil hneď na ďalších pretekoch v Hořiciach, kde zvíťazil. Hneď jeho prvá sezóna bola natoľko úspešná, že sa o rok neskôr predstavil už v triede 125 GP s Hondou 125 RS. Po víťazstve v prvých republikových pretekoch prišiel čas vyskúšať si Európu. V časoch, kedy sa nováčikovia v ME mali problém kvalifikovať, sa Tomášovi podarilo niečo neskutočné, keď svoj prvý štart premenil na zisk európskeho bodu!

Presne pred 20 rokmi, 27. júla 1997, sa v Moste konali preteky majstrovstiev republiky, do ktorých Tomáš nastupoval ako favorit číslo jeden. To potvrdil aj hneď po štarte, no prišiel ľahký pád, po ktorom dokázal svoj motocykel rýchlo zodvihnúť a pokračovať v pretekoch. Neuveriteľným výkonom začal získavať späť stratené pozície, dostal sa cez skupinku súperov a vydal sa stíhať čelo jazdeckého pola, čo sa zdalo byť v tomto momente viac ako nádejné. Žiaľ, prišiel druhý Tomášov pád, a to v pôvodnom retardéri za cieľovou rovinkou, ktorý bol mimoriadne rýchly a aj nebezpečný. Mladý jazdec zostal na dráhe a kým sa stačil pozviechať objavila sa v tom mieste spomenutá skupina pretekárov, z ktorej jeden z jazdcov už nemohol správne zareagovať a spečatil tak osud jedného z najväčších talentov českých cestných pretekov…

Šesť rokov po tragickej smrti otca, tak na pretekárskej dráhe zanechal to najcennejšie aj 18-ročný Tomáš, ktorý v mysliach motocyklových fanúšikov napriek svojej krátkej, ale mimoriadne úspešnej kariéry, zostane navždy…

Text: Richard Karnok
Foto: Zdeněk Geisler