Laki má za sebou prvý tréning, ktorý sa uskutočnil v sobotu večer a dnes má voľný deň. Aj tentoraz sa s nami podelil o svoje dojmy z prvých kilometroch po roku na svojom milovanom ostrove.
Miro Laki Sloboda:
Sobota: Písal som dnes príspevok na FB pred technickou prebierkou a tlačili sa mi slzy do oči, že nakoniec po tom všetkom ide tá chvíľa, keď už konečne budem zas jazdiť na tomto krásnom okruhu. Bolo to ťažké sa sem dostať a mať všetko potrebné na štart. Veľká vďaka kamarátom a partnerom, čo mi s tým pomohli. Je ich naozaj veľa. Toľko pomoci a problémov, bez ktorých to ani nejde. Keď si človek myslí, že už to skončí a nekončí a aj tak bojuje a nakoniec sme to dali.
Dráhu som si užíval dnes fantasticky. Je pár detailov, čo musíme doladiť. Ale na prvú jazdu som nadmieru spokojný. Opakoval som si dráhu a skúšal prevody, či to bude sedieť aj pri plnom tempe. Mám nové boty, tak som dostával včera aj kŕče do tej šraubovanej nohy. Tá horšie znáša také rozchodenie novej boty. Neviem či som viac rozbitý z tej rozbitej dráhy, alebo z tých hôr, kde ideš tie vysoké rýchlosti a bojuješ s nárazovým a bočným vetrom, čo raz fúka z jednej strany a potom z druhej. Odfukuje ťa aj pol metra do strany a popri tom musíš preklápať motorku do zákrut. V ďalšom tréningu sa povenujeme pocitom z podvozku a uvidíme ako ďalej. Ešte nás čaká doladiť motor na toto prostredie a motorka poletí. Všetci pracovali naplno, Byšo, Alex a aj Leo! Pomohli sme Indimu a Veronike s motorkou dokončiť prípravu na technickú, tak sme sa zas nenudili. Ale keď vidíte, že sa niečo podarí, k čomu ste pomohli, je to fajn pocit.
Nedeľa: Práve som sa zobudil a dávam si kávičku. Prišiel som na kontrolu zo stanu. Stále prší, či popŕcha, aj Angličania už nosia dlhé gate 🙂 a občas aj dáždnik. Po včerajšom tréningu ma bolí krk. Nezvyknutý z tých vysokých rýchlostí, čo ideš na okruhu tak dlho a celý človek ťa bolí z tých hrbolcov a skokov. Aj keď sa priznám, že si tie skoky fakt užívam. Náhradnú motorku sme nezaregistrovali, znamenalo by to ďalší transpondér a 50 libier navyše, plus by som musel dokúpiť tlmič riadenia. A ono je to motorka bez pretekárskeho motora, elektroniky a podvozku.
Dnes máme voľno, čo sa týka programu pretekov. Tak porobíme detaily na motorke a pôjdeme na návštevu k príjemným ľuďom čo tu žijú zo Slovenska. Paul a Klaus. Teším sa na nich, už sme sa rok nevideli. V depe je medzi tímami, jazdcami, mechanikmi a všetkými, čo sa tu pohybujú, neviem ako to nazvať, nejaké puto. Všetci sú veľmi milí, ak potrebuješ neváhajú pomôcť. Ako by sa všetci poznali odjakživa. Aj v stánku na kávu prídete a milá pani si vás pamätá z minulého roka a to pritom tu je veľké množstvo ľudí. Cítim sa tu veľmi prijemne. Ide mi to pomaly, ale zlepšuje sa mi angličtina. Na jadrového fyzika to ešte slovná zásoba nie je, ale badať zlepšenia oproti minulému roku, čo som rád. Lebo moje lekcie sú len v paddocku na pretekoch čo chodíme.
Zajtra už by mohol doraziť benzín a budeme môcť ísť k Slickovi odbrzdiť motorku na Final. Už teraz motor krásne letí a je cítiť keď pridám plyn, že ten motor je parádny. Díky Maco… Včera po tréningu sme sedeli a boli tak zničení a plní emócií, že človek ani nevie zaspať ani ísť do postele.
Držte palce!
Laki
