Na pretekárskych okruhoch jazdí už desať rokov, pričom od začiatku bolo zrejmé, že sa jedná o výnimočný talent. Ale ako to už v prípade talentov býva, zvykne im chýbať v tomto športe to najdôležitejšie. Financie. Práve preto prvých osem rokov jazdenia strávil „len“ na veteránskych podujatiach a ostrý štart na súčasnej motorke si vyskúšal až na Jarnej cene Brna v roku 2015.

Práve za posledné tri sezóny, počas ktorých sa na podujatiach predstavuje aj v 2-3 triedach, išiel výkonnostne výrazne nahor, a to aj napriek tomu, že jeho motorky sa dajú nazvať skôr sériovými ako pretekárskymi. V nasledujúcom rozhovore si predstavíme tohto výnimočného pretekára.

Dodo, aká bola tvoja cesta k motorkám?
Odmalička som sa hrával na pionieri, keď som mal ale štyri roky, tak som našiel farbu a celého som ho pomaľoval. To už som plánoval voziť sa, tak aby som sa nehanbil, lebo bol hrdzavý 🙂 Ale už od 5-6 rokov som na ňom lietal po rolách.

Z pretekov si ťa pamätám z Nového Mesta nad Váhom, kde si hneď zaujal svojou dravou jazdov, len si už nepamätám, v ktorom to bolo roku…
Bolo to v roku 2007 a mal som vtedy 15 rokov.

Ako si sa dostal práve k pretekom veteránov?
Pracoval som ako brigádnik u Dalibora Žišku, kde som mal možnosť dostať sa k týmto motorkám a spolu sme poskladali ČZ 250, s ktorou som išiel na svoje prvé preteky v Starom Meste a už tam som vedel, že to nebudú ani posledné preteky.

Kedy si sa potom rozhodol skúsiť okrem veteránov aj iné triedy?
V roku 2011 som si požičal 600-vku a bol som skúsiť Slovakia Ring, v nasledujúcom roku som tam vyskúšal tisícku a v roku 2013 zase 600-vku. Na tej som ale spadol, a tak som si ju musel kúpiť 🙂 Ešte som sa na nej párkrát povozil, predal som ju a kúpil som si Hondu 600. Práve s ňou som začal jazdiť aj preteky súčasných motoriek, čo bolo v roku 2015.

To je tá vo farbách Repsol, na ktorej jazdíš doteraz?
Áno, ale ide z domu, čoskoro si po ňu príde nový majiteľ…

Znamená to, že ťa na šesťstovke v budúcom roku neuvidíme?
To ešte uvidíme, rád by som, ale asi na to nebudú peniaze.

Na veterány si ale nezanevrel a pokračuješ tam aj naďalej…
Veterány som jazdil dlho, ale neboli peniaze na niečo lepšie a novšie. Mojim snom bola Yamaha TZ, lebo raz na pretekoch v Čechách ma práve tieto stroje predbiehali na rovinkách. Preto som ČZ predal a kúpil práve takú Yamahu.

K veteránu a šestke si pridal aj tisícku, keď do tvojej garáže pribudol litrový bavorák. Nevadí ti na jednom podujatí striedať tri triedy? Alebo je to skôr výhoda?

Tri motorky sú aj výhoda, keďže lepšie spoznám trať, lebo veľmi toho nemám najazdené. Nevýhodou však je, že nevládzem už v posledných pretekoch na litri.

Na dráhe to ale nebolo vidieť, veď s litrom si začal len tento rok a okamžite si sa chytil, jazdil o popredné priečky a vybojoval si pódiá. Ako si svojou prvou sezónou na tisícke spokojný ty?
Prvá sezóna bola celkom dobrá, len škoda, že som toho neodjazdil viac pre poruchu motora a pád v Piešťanoch. No a do Dymokur som neskoro poslal prihlášku…

V ktorých triedach ťa teda uvidíme v budúcej sezóne?
Litre, veterány a ako som spomenul, určite by som rád jazdil aj na šestke, ale na to by som potreboval nejakého sponzora. So sponzorom by sa mi určite lepšie jazdilo, lebo teraz to všetko ťahám zo svojho, pracujem aj do noci, aby som potom to zarobené mohol míňať na pretekoch… Ale veď mohol som si vybrať aj lacnejší koníček… 🙂

Budú v nastávajúcej sezóne aj naďalej prioritou prírodné okruhy?
Určite hlavne prírodné okruhy.

Máš aj nejaké ciele, ktoré by si chcel v roku 2018 dosiahnuť?
Aspoň top 5 v litroch, odjazdiť všetky prírodné okruhy a chcel by som konečne skúsiť aj Hořice.

Z tých okruhov, na ktorých si už jazdil, ktorý ťa najviac oslovil?
Veľa som ich neodjazdil, ale páči sa mi Těrlicko a takisto Kopčany. Těrlicko je pekné a rýchle a Kopčany technické.

Vraví sa, že keď sa pretekárovi narodí dieťa, že sa to prejaví pomalšími časmi na kolo. Podľa tvojich tohtoročných výsledkov to vyzerá, že ťa narodenie syna skôr zrýchlilo 🙂 Ako to vnímaš ty?
Priznávam, že sa snažím ísť opatrnejšie, ale vždy chcem, aby bol malý so mnou na pódiu, tak asi ma to predsa len trošku zrýchlilo :-).

Sú nejaké preteky v tvojej kariére, na ktoré spomínaš najradšej?
Na všetky rád spomínam, ale najradšej asi na Podjavorinský okruh.

Takže si nespomínaš na preteky, ktoré by si mohol charakterizovať ako najhoršie…
Najhoršie neboli asi žiadne, lebo aj keď sa nedarí, tak sa zasmejeme a ideme ďalej 🙂

Keď si spomenul Podjavorinský okruh, tak tam si nielen mňa okamžite zaujal svojou dravou jazdou, ktorú navyše zvýrazňoval výnimočný štýl jazdy, kedy si sa z motorky vyklápal vlastne do druhej strany. Ako si prišiel k tomuto štýlu a prečo si od neho v poslednom čase ustúpil?
Ten štýl jazdím v niektorých zákrutách aj teraz, a to hlavne keď je mokro, tak mám takú väčšiu istotu, že nespadnem, ako keby som tú motorku tlačil k zemi aby ma nešmyklo 🙂

vravel si, že preteky finančne ťaháš zo svojho. Je ale niekto kto ti pri pretekaní pomáha? Či už materiálne, alebo aj morálne?
V tomto smere moja vďaka patrí rodine a kamarátom, ktorí so mnou chodia na preteky a pomáhajú mi.

Dodo, vďaka za rozhovor, držím palce, nech ti príprava na novú sezónu vyjde podľa predstáv, aby sme ťa v roku 2018 mohli vidieť aj na šesťstovke.

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: autor a Ján Fajčák