V ostatnom čase ma často zaráža, ako mnohí pretekári prichádzajú na naše podujatia bez toho, aby mali naštudované športové predpisy, či zvláštne ustanovenia a potom sa na mieste čudujú, prečo je niečo tak ako je. V poriadku. Dozvedia sa tam, priamo na mieste. Je pre mňa ale morálne neprípustné, aby začali na sociálnej sieti napádať organizátorov a pritom všetko vychádzalo práve z nevedomosti pretekárov.

Citujem zo sociálnej siete, pôvodný text pravopisne neopravujem, nechávam ho pôvodný: „Veľmi smutná vec že nebol vyhodnotený ani jeden slovenský jazdec a ani pretek v ktorom sa zúčastnili. CENA SLOVENSKA by mala byť hlavne pre slovenského fanúšika a slovenských jazdcoch ktorý si zaplatili také isté štartovné ako Poliaci, Litovci,Česi ….. a vypísaná trieda ‚OVER 600″ NIČ -NAČO veď naši chalani sa snažili a nezaslúžia si ani ten pohár za 20€.Ak na Slovákov Smf nemá prostriedky a ani záujem tak nech organizujú preteky pre všetkých celú Európu a na Slovenských pretekárov sa môžu slušne povedané vykašľať (veď ich je len niekoľko nedonesu Smf moc peňazí ).Náš team konkrétne prišiel o nádejného sponzora,ktorý nám povedal že prečo má investovať svoje peniaze do niekoho koho ani len nevyhlasia. Veľká vďaka Smf.“

Ja to teda rozoberiem na drobné, aby som mohol reagovať na všetko.

Citujem: „Veľmi smutná vec že nebol vyhodnotený ani jeden slovenský jazdec a ani pretek v ktorom sa zúčastnili.“ Moja odpoveď je: 125 SP – Marcel Hruboš dvakrát druhý, Peter Rauch dvakrát tretí. 400 SSP – Daniel Chovanec dvakrát víťaz. Do 600 – Tomáš Tóth tretí. Ešte je práve v tomto jedna zásadná vec. Už druhý rok je v športových predpisoch CPM SMF uvedené, že majstrovstvá Slovenska sú vypísané aj ako medzinárodné a taktiež národné, pričom priamo na pretekárskom podujatí je po pretekoch vyhlásenie najlepších troch v medzinárodnom hodnotení a na konci sezóny je vyhodnotený aj národné hodnotenie (presnejšie pre držiteľov licencie SMF). K tomu ešte niečo. Je v ostatných rokoch bežné, že federácie aj v okolitých krajinách zvyknú vypisovať medzinárodné šampionáty (AČR, CAMS, IDM, Poľsko, ale aj CEV a CIV). Získa sa tak kvalitnejšia konkurencia a porovnanie pre pretekára, kde sa asi nachádza. Vyzerá lepšie, keď sú po pretekoch na pódiu traja, ako keď sa často na vyhlasovaní našich národných majstrovstiev na pódium postavili jeden či dvaja jazdci. Musím dodať aj to, že v ostatných krajinách prví traja jazdci národného hodnotenia po sezóne ocenení nie sú, ale u nás ŠK CPM SMF oceňuje aj ich.

Ďalšia citácia: „CENA SLOVENSKA by mala byť hlavne pre slovenského fanúšika a slovenských jazdcoch ktorý si zaplatili také isté štartovné ako Poliaci, Litovci,Česi ….“  Ťažko sa mi komentuje taký nezmysel, že „Cena Slovenska by mala byť hlavne… pre slovenských jazdcov“, lebo to je absolútna neznalosť histórie a zmyslu športového zápolenia ako takého. Prečo hlavne pre slovenských jazdcov? Cena Slovenska sa v histórii konala v Piešťanoch a jazdili a víťazili tam jazdci, ktorí už predtým či potom vybojovali tituly majstra sveta. A áno, presne ako je tam napísané, aj Poliaci, Litovci a Česi si zaplatili rovnaké štartovné, takže prečo by mali byť zvýhodňovaní práve Slováci?

Citát: „… a vypísaná trieda ‚OVER 600″ NIČ -NAČO veď naši chalani sa snažili a nezaslúžia si ani ten pohár za 20€,“ Odpovedal som vyššie informáciou o športových predpisoch a oceňovaní jazdcov, čo pisateľ pre neznalosť športových predpisov nevedel a naďalej je jeho príspevok šírený a sociálnej sieti.

Ďalší citát: „Ak na Slovákov Smf nemá prostriedky a ani záujem tak nech organizujú preteky pre všetkých celú Európu a na Slovenských pretekárov sa môžu slušne povedané vykašľať (veď ich je len niekoľko nedonesu Smf moc peňazí ).“ Omyl. Práve aj pre slovenských pretekárov sa u nás preteky vypisujú, robia sa predpisy, je snaha, aby jazdili v čo najsilnejšej konkurencii. Nie, jazdci SMF naozaj nedonesú federácii veľa peňazí, ale nedonesú ich tam ani tí zahraniční. Navyše pisateľ ani netuší, že Cenu Slovenska organizoval priamo Slovakia Ring a nie SMF, takže tie peniaze naozaj do federácie nešli. Pritom práve v réžii SMF boli ceny pre pretekárov.

A ešte posledný citát: „Náš team konkrétne prišiel o nádejného sponzora,ktorý nám povedal že prečo má investovať svoje peniaze do niekoho koho ani len nevyhlasia. Veľká vďaka Smf.“ Nuž, bol by to veru zvláštny sponzor, ktorý by rád investoval peniaze do pretekára, ktorý by skončil štvrtý alebo piaty asi zo šiestich, ktorí bodovali do MSR… Navyše podstatné je, že aj pri vyhlásení národného šampionátu by sa tento dotknutý pretekár na pódium nedostal! O čo teda komu ide? O zbieranie pohárov? O vytriezvenie z reality, že vlani v tzv. Slovenskom pohári, ktorý dnes už nejestvuje, a mal byť určený začiatočníkom, som zbieral poháre a teraz to už nejde? Prebuďte sa páni, prekročte tento slovenský prah rozmýšľania a uvažujte konečne trochu inak.

Toľko k uvedenému príspevku na sociálnej sieti, ktorý nakydal hnoj na ľudí, ktorí sa snažia zo všetkých svojich síl robiť pre slovenské preteky a pretekárov a chcú, aby niekde smerovali a rástli. Ale jasné, agentúry dnes fungujú, fungujú dobre, ich majitelia sa radi porovnávajú s oficiálnymi majstrovstvami (pritom je to absolútna hlúposť a z ich strany nevedomosť), takže tam vidím budúcnosť všetkých nespokojencov. A k tomu ešte prišla jedna nahnevaná reakcia jedného neznalca predpisov, ktorý síce už jazdí desaťročia, ale keď mi v emaile napísal, že licenciu SMF by mali dostať len Slováci, tak som si hneď spomenul na môj vlaňajší boj s AČR práve pre licencie a radšej som s ním prestal komunikovať.

Odchádzam. To je moje rozhodnutie po tom, ako som si uvedomil, že mi aktivita priamo v cestnom motocyklovom športe začína prinášať viac smútku a sklamania ako radosti. Nemôžem na preteky zabudnúť, to naozaj nejde. Ale pri nedávnej návšteve pretekov s mojím sedemročným synom som si uvedomil, že presne ten čas, byť zase na pretekoch len ako fanúšik a mať zase čas porozprávať sa s ľuďmi, ktorých mám rád a sú v obraze o čom ten šport je, je presne to, čo mi v ostatných rokoch chýbalo. Dvadsať sezón priamo zainteresovaný v tomto športe je myslím dosť dlho na to, aby som nadviazal na tých 23 rokov predtým, keď som tam jazdil ako fanúšik.

Aká bude budúcnosť stránky RoadRacing.sk zatiaľ neviem, tú na facebooku som vypol. Tá mala viac ako 8500 followerov, ktorých som si nenakúpil, ale páčil sa im obsah, ktorý som tam zverejňoval a prišli sami (Editujem: správy budem prinášať aj naďalej. Mám to v srdci odmalička a tisíce ľudí neprídu o informácie pre niekoľko jedincov… Spúšťam opäť aj facebook RoadRacing.sk). Ale už nemám chuť a sily. Pomôžem ešte v rozpracovaných prípravách na preteky v Trenčíne a hotovo. Prosím neberte môj text ako reakciu starého nadutého chlapa na kritiku, lebo to, čo sa objavilo rozhodne nie je kritika. A zostalo sklamanie a smútok z ľudí, ktorí svojou neznalosťou pošliapu niečo, čomu venujete takmer všetok svoj voľný čas.

Pretekárom držím palce k úspechom, organizátorom veľa správnych rozhodnutí a trpezlivosti.

Uvidíme sa na pretekoch, priatelia.

Rišo Karnok