Aj napriek tomu, že Aleš Kalman, pretekár Motošport Klubu Unín, je známy predovšetkým z prírodných okruhoch, tento rok absolvuje okrem spomenutej „prírody“ aj celý seriál majstrovstiev Slovenska na motodrómoch v triede 125 Sport Production. A práve tu je veľkým prekvapením tohtoročnej pretekárskej sezóny.
Aleš, naposledy sme sa o tebe písali po pretekoch na Slovakia Ringu a v Starom Meste, kam ďalej nasledovali tvoje kroky?
Po Starom Meste sme sa presunuli na motodróm do Maďarska na Pannoniaring, kde pokračoval seriál MOTOCh a teda majstrovstvá Slovenska. Veľmi som sa tam tešil, pretože nikdy som nemal tú možnosť na tom okruhu jazdiť a navyše sa mi táto trať hneď veľmi zapáčila. V piatok bolo veľmi veľa jazdenia, čo som bol prekvapený, ale zároveň veľmi rád. Mali sme dostatok času na nastavanie motocykla či podvozku a prevodov. V sobotu sme sa mohli naplno venovať tomu, aby som zajazdil čo najlepší čas. V kvalifikácii som si vyjazdil druhú priečku, z čoho som bol veľmi prekvapený, nečakal som to a tešili sme sa na preteky. V prvých pretekoch som si vyjazdil 3. miesto a postavil sa na stupne víťazov spolu s Pánom Puškárom a Petrom Rauchom, na ktorých som ale ešte veľa strácal. V nedeľu sme chceli zrýchliť, čo sa nám aj podarilo a v cieli som bol na druhom mieste, prvý Peter Rauch a tretí Pán Michal Puškár.
Nasledovali domáce Kopčany…
Po nevydarených pretekoch v Starom Meste sme si v Maďarsku spravili veľkú radosť a chuť tešili sme sa na domáce preteky v Kopčanoch, kde som mal veľa svojich fanúšikov a konečne som chcel moju smolu na domácej trati prelomiť, keďže som tu už tretí rok nezajazdil žiadny výsledok.
No prišiel pád, kvôli ktorému bol zastavený tréning a všetci sme sa zľakli, keď sa na dráhu vydala sanitka…
No bohužiaľ v prvom tréningu v poslednom kole som mal dosť dobrý pád. Motorka bola celkom slušne rozbitá, prilba K.O… a ja som bol len dobitý…
Len dobitý? Spomínal si mi niečo o zlomenom malíčku…
Áno mal som zlomený malíček na ľavej ruke, ale mohlo to dopadnúť aj horšie. Keď som sa dozvedel, že som zajazdil 4. čas, tak sa môj otec a kamarát Roman Kurina pustili do opravy motocykla a do druhého tréningu bola motorka OK. Bohužiaľ, malíček veľmi bolel a po 5. kole som musel zísť do depa. Neboli sme z toho nadšení a nevedeli sme, či to v pretekoch vydržím. Nakoniec som štartoval z 5. miesta, čo bolo super. Štart sa mi podaril a dostal som sa na tretie miesto, no hneď v prvej zatáčke som prebrzdil a išiel mimo trať. Všetci mi samozrejme odskočili, no chcel som ešte zabojovať, nakoniec som ešte niektorých predbehol… Takže to bol pre mňa ďalší smolný víkend na domácej trati.
Prečo si sa neobjavil na štarte na nasledujúcich pretekoch v Těrlicku?
Těrlicko som musel vynechať, pretože zranenie mi to ešte nedovolilo.
Nasledovali preteky na letisku v Piešťanoch…
A ani tam sa mi vôbec nedarilo, trať mi vôbec nesadla a zlomený malíček ešte stále bolel. Výsledok teda nestál za nič, ale Kamarát Roman Kurina, ktorý sadol po roku na motocykel, vyjazdil pekné 4. miesto v kubatúre do 600.
Následne si absolvoval ďalšie preteky na motodróme, keď sa v Moste konalo podujatie majstrovstiev Slovenska…
Moste som bol taktiež prvýkrát v živote. Trať veľmi pekná, dlho sme nastavovali podvozok, ale v rámci M SR som vyjazdil 2. miesto, keď prvý bol Peter Rauch a tretí Robin Malík. V nedeľných pretekoch sa poradie nezmenilo, takže zasa 2. miesto.
Takže motodrómy ti tento rok idú, ale na prírode sa trápiš. Ako to vyzeralo v Radvaniciach?
Aj tam som sa veľmi tešil, pretože ten okruh mam rád. Bohužiaľ, presne ako vravíš, tento rok sa nám na príroďákoch veľmi nedarí, čo sa potvrdilo aj v Radvannicach. Stále som mal problémy s brzdami a stále som bol mimo trať a ku všetkému nám do pretekov začalo ešte pršať a niektorí z jazdcov do pretekov ani nenastúpili. Pre mňa to bol úplný prepad, keďže som na vode ešte nepretekal, ale všetko je raz po prvýkrát 🙂
Nasledoval motodróm a opäť úspech, však?
Áno, doteraz moje posledné preteky boli opäť v Maďarsku na Pannoniaringu, kde bolo veľmi horúco. V sobotu som odštartoval na pekné tretie miesto, no hneď v prvej zatáčke som mal kontakt s jedným z jazdcov s Chorvátska a musel som ísť mimo trať, kde som sa prepadol na posledné miesto, tak v 3. kole boli preteky prerušené pre pád a ja som sa mohol opäť vrátiť do pretekov. Štart sami podaril, celých 8 kôl sme bojovali v 5-člennej skupinke, než sme dobehli jedného jazdca z 300viek, ktorý ma v zatáčke zavrel a skupinka mi odskočila. V cieli som bol nakoniec v rámci M SR na druhom mieste, keď prvý bol zasa Peter Rauch a tretí Michal Mišák. V nedeľu som mal jasný ciel vyhrať preteky v rámci M SR. Štart sa mi podaril a išiel som v celkovom hodnotení Alpe Adria na 4. mieste. Chvíľku som držal tempo s trojicou predo mnou, ale neskôr mi odskočili, tak som jazdil celkom sám. Nemohol som povoliť, pretože sem nevedel ako ďaleko je skupina jazdcov za mnou. Dobehol som jazdca z 300viek, ktorý ma chvíľu zdržal. Do 9. kola som stále jazdil na 4. mieste, v poslednom 10. kole ma dobehol a nakoniec aj predbehol skúsenejší Peter Rauch, takže poradie v cieli bolo na prvom mieste Peter Rauch ja zasa druhý. Víkend bol super, atmosféra v depe neskutočná a preteky dopadli tiež super. Veľmi ma teší, že môžem aspoň trocha konkurovať menám ako je Peter Rauch či Michal Puškár a další a už teraz sa veľmi tešíme na posledne podujatie, ktoré sa bude konať na Slovakia Ringu.
Pred posledným podujatím slovenského šampionátu na Slovakia Ringu má Peter Rauch 170 bodov, no ty si druhý, keď si vybojoval bodov 143, takže máš dokonca aj šancu, hoci teoretickú, na majstrovský titul. Je niekto, komu by si chcel za svoje úspechy poďakovať?
Veľmi by som sa chcel poďakovať firme Trans Bartošík, Vinársky Dom Petra Podolu, či nášmu Motošport klubu Unín a samozrejme môjmu otcovi, ktorý mi stále robí mechanika, svojím fanúšikom, bratrancom, ktorí taktiež veľmi pomáhajú. Im všetkým patrí jedno veľké ďakujem…
Aleš, vďaka za rozhovor, prajem, nech sa ti darí aj naďalej a opäť aj na prírodných tratiach.
Zhováral sa Richard Karnok
Foto: autor, Petr Štola a Karel Šoukal
