V posledných rokoch sa Michal Ronec venoval predovšetkým agentúrnemu jazdeniu, no tento rok sa rozhodol absolvovať kompletný slovenský šampionát v triede Superstock 600. A urobil dobre. Na konci sezóny sa radoval zo zisku titulu majstra Slovenska a desiateho miesta v rámci medzinárodného šampionátu Alpe Adria. V nasledujúcom rozhovore nám porozprával nielen o uplynulej sezóne, ale prezradil niečo aj z budúcnosti.

Michal, tohtoročná sezóna bola pre teba veľmi úspešná, získal si titul majstra Slovenska v triede Superstock 600, darilo sa ti aj v šampionáte Alpe Adria, ale viackrát si okúsil aj tvrdosť asfaltu niektorých okruhov. Ako hodnotíš tento rok ty sám?
Myslím, že rok 2018 bol jeden z mojich asi najlepších rokov, aký som za svoju kariéru zažil a nemám teraz namysli fantastický titul majstra Slovenska, ale celkovo výsledky aj v rámci Alpe Adrie. Práve v rámci Alpe Adrie som dokázal jazdiť do TOP 10, čo bol vlastne môj tajný sen, „že keby som tak jazdil“ 🙂 . Ale cele to začalo tak, že som spravil generálku a poviem to natvrdo medzi ľuďmi „kamarátmi“, vymenil som mechanika a ľudí, ktorí ma v podstate ťahali opačným smerom ako som chcel. Moje ambície boli a sú väčšie, ich nie, a to sa potom preteká veľmi zle. Na začiatok patrí moje veľké ďakujem hlavne Tomášovi Svitkovi, ktorý ma nahovoril na to, aby som sa vy…l na agentúry a išiel jazdiť niečo poriadne. Čiže on bol v podstate taký odrazový mostík, aby som šiel jazdiť Alpe Adriu a on mi vlastne podal pomocnú ruku počas pretekov v rámci nastavenia motorky. Samozrejme, neodmysliteľnou súčasťou bol aj Marek Majerčík, ktorý sa staral o to aby bolo všetko tak ako má byť. Ale samozrejme bola aj zimná príprava, kedy som stále jazdil aj dvakrát do týždňa na minibike v KartArene a ten kto si myslí, že vám to nič nedá, tak nevie o čom hovorí, alebo sú to prevažne tí, ktorí to vôbec neskúsili. Jediné, čo som zanedbal bola fyzická príprava a to sa odzrkadlilo vlastne aj počas niektorých pretekov.

Koncom minulého roka si začal spolupracovať s tímom FUGU racing a v tejto sezóne si vybojoval titul nielen ty, ale aj tvoj tímový kolega Eduard Werner v triede 125SP. Dá sa teda povedať, že tím FUGU racing je slušný oddiel…
Ale určite majú na tom veľkú časť, nakoľko ma tento rok samozrejme finančne, podporili ako externý tím, takže za to im patrí veľká vďaka. Všetko, čo sa týka techniky a zázemia bolo v mojej kompetencii. Čo sa týka Eda Wernera, myslím, že sme dobrí kamaráti, je veľmi rýchly jazdec, možno by mal skúsiť triedu 600, aby som mal o motiváciu viac 🙂 Každopádne mu gratulujem k zisku majstra v triede 125SP.

A čo budúci rok a FUGU racing tím?
Všetko sa bude ešte riešiť, čo na budúci rok, podmienky atď., také to typické čo sa rieši každý rok po sezóne. Jediné, v čom máme jasno je, že to bude trieda 600 stock/SSP, viac ti povedať neviem.

Vráťme sa ešte k uplynulej sezóne, ktoré z pretekov uplynulej sezóny boli pre teba najlepšie a prečo?
Úprimne si myslím, že všetky preteky boli pre mňa úžasné, ale asi výnimočný víkend bol v chorvátskej Rijeke, kde som jazdil polovicu pretekov na 4. mieste a prvých jazdcov som mal 5-10 metrov pred sebou. A čo bolo najpodstatnejšie, jazdil som tam prvýkrát.

Kedy si, naopak, nezažil práve najlepší víkend?
Možno aj tá Rijeka, kde som sa príliš po sobotných pretekoch premotivoval a v nedeľnom warm upe som po vlastne chybe spadol, takže som nemohol nastúpiť do druhých pretekov. Motorku sme zložili, ale v tej rýchlosti sme zabudli na pár vecí, ktoré mi vyhodili poistku už v zavádzacom kole. Takže preteky som pozeral už len z pohľadu traťových komisárov. A potom, samozrejme, nedeľa na Cene Slovenska, kde som mal dobru rýchlosť a spadol som v druhom kole, ale doteraz ozaj neviem čo sa stalo, to mi bolo ľúto lebo som tam mal veľa kamarátov, fanúšikov a hlavne najbližšiu rodinku. Môj brat skoro zadrel auto aby stihol preteky 🙂

Tento rok si okrem tradičných okruhov, ako Slovakia Ring, Pannonia-ring atď. Jazdil po novom aj v už spomínanej Rijeke a na rakúskom Red Bull Ringu. Čo na tieto trate hovoríš?
V Rijeke som bol naposledy ako chlapec, ešte s Milošom Balážom, cca v rokoch 1998-99 a v podstate sa tam odvtedy nič nezmenilo. Trať sa mi páči, je veľmi rýchla, ale zato fyzicky náročná, pre mňa ešte viac ako Pannonia-ring. Red Bull Ring je nádherný, okolie Tirolska a to zázemie… proste luxus… Ale samotný profil trate ma veľmi nezaujal, taký rýchlo nezaujímavý…

Počas víkendu sa tam jazdilo v daždi, ako si sa a tým vyrovnával?
Je pravda, že som mal veľký strach z toho, lebo naposledy som jazdil na vode minulý rok na Pannonia-ringu. Tu to ale bolo iné, veľmi ma to bavilo, až príliš, hlavne keď som pred sebou nemal veľa jazdcov 🙂 V kvalde som počas dažďa som držal štvrtý cas, no v závere, keď to schlo, som spadol a už sa mi nepodarilo zrýchliť. Preteky v daždi sú úprimne o držku, nikdy som to nezažil, po štarte som videl iba hmlu a svietiace červené svetielka. Čiže z pohľadu televízneho diváka, keď pozeráš preteky, si povieš, že je to v pohode, ale opak je pravdou.

Kto bol pre teba v roku 2018 najväčší rival, koho si chcel poraziť?
Nemal som konkrétneho súpera, boli to všetci jazdci na trati v mojej triede. A to mi aj pomohlo koncentrovať sa na samotné preteky.

A čo Peter Kačaba, s ktorým si súperil v rámci majstrovstiev Slovenska?
Je to rýchly jazdec, ale skús sa spýtať Peťa 🙂

Aký je tvoj plán do budúcej sezóny, kde a v akej triede ťa uvidíme?
Plán je ísť opäť Alpe Adriu a majstrovstvá Slovenska, v triede stock 600. V rámci Slovenska by som chcel obhájiť titul. Možno, aspoň jedny preteky Dunlop cup, alebo National Trophy, čo je takzvaný ako keby „B“ taliansky šampionát, ktorý sa ide popri CIV, takže uvidíme…

V roku 2019 sa budú spájať triedy Superstock 600 a Supersport do jednej triedy. Čo na to vravíš?
No neviem čo mám na to povedať, myslím, že každý má na to iný názor. Neviem či to k niečomu pomôže, lebo tie triedy boli spojené a vyhodnocovalo sa samostatne. Ten, kto chce ísť napríklad SSP svet, tak nadšený určite nebude. Ja osobne s tým problém nemám, ale keby som chcel ísť SSP vyššie, tak asi by som s tým problém mal.

Pripravuješ nový motocykel, či modernizuješ svoju starú „eršestku“?
Motorka bude nová Yamaha R6, takže to bude pre mňa aj nová výzva, čo sa veľmi teším, lebo milujem nové výzvy. Uvidíme, aj sa teším, aj mám zmiešané pocity, pre istotu si nechám v zálohe aj starý model 🙂

Aké sú tvoje ciele pre rok 2019?
Moje ciele? Hm, no určite byt lepší ako tento rok, ale ostávam pri zemi, aj keď myšlienkovo som vysoko. Podstata veci je, že na to netlačiť.

Určite máš za svoju úspešnú sezónu komu poďakovať…
Určite bolo viac ľudí, ktorí mi pomáhali, spomenul som Tomáša Svitka, ale aj tím FUGU racing, potom Miloš Baláž z Motoclubu Baláž, ktorý mi umožnil jazdiť s partiou super ľudí a tráviť preteky s nimi. Takisto mechanik Marek Majerčík, rodina, manželka Erika, ktorá ma v tom veľmi podporuje a keď máš doma pohodu, tak potom vieš robiť aj veľké veci…Samozrejme, moja veľká vďaka patrí aj mojim fanúšikom a ľudom, ktorí ma sledujú na sociálnych sieťach a podporujú ma.

Michal, ďakujem za rozhovor a držím ti palce pri napĺňaní svojich cieľov v sezóne 2019.

Zhováral sa Richard Karnok
Foto: Christian Lochet a Petr Štola