Bol to jeden z najsilnejších momentov histórie česko-slovenských okruhových pretekov. Po rokoch pôstu si diváci v Brne mohli užívať jazdu československého pretekára na pódiovej pozícii v pretekoch pollitrov na Veľkej cene ČSSR…
Chýbalo niekoľko stoviek metrov do cieľa, keď na treťom mieste jazdil Pavol Dekánek tesne sledovaný Bohumilom Stašom. Obaja túžili po európskom pódiu na domácej trati a ešte v nájazde do posledného retardéra, po ktorom nasledovala už len cieľová zákruta, mali šancu na veľký úspech. Práve spomenutý retardér sa však stal osudným obom našim jazdcom, keď v ňom obaja spadli. Odvtedy sa o tomto momente neraz písalo, často sa k nemu vyjadroval Staša a výsledkom bolo vysvetlenie, že Dekánek urobil chybu a pri páde rozhádzal balíky slamy, na ktorých potom spadol aj Staša. Takto som sa o tej situácii dozvedel aj ja a keďže som si pamätal len matne, bral som to ako skutočnosť. Vlani v decembri som sa však zhováral s Pavlom Dekánkom, z čoho vznikol zaujímavý rozhovor, pričom reč prišla pochopiteľne aj na spomenuté Brno. A o tom, že to bolo so Stašom akosi inak, svedčí nielen časť rozhovoru, ktorú sem pridávam, ale hlavne video, za ktoré vďačím pánom Honzovi Vítovcovi a Františkovi Feiglovi, a ktoré jasne dokazuje, že Staša nespadol na rozhádzaných balíkoch, ale vrazil takmer do toho istého miesta ako krátko pred ním Dekánek, teda mimo trať. Či už prehnanou rýchlosťou, alebo vďaka zľaknutiu sa. Tesne za Stašom idúci Buckmaster sa cez retardér dostal. S istotou preto môžeme povedať, že každý z našich jazdcov si za svoj pád môže sám…
Pán Dekánek, priblížili by ste nám tie preteky tak, ako ste ich zažívali na vlastnej koži?
Vedel som, že Simon Buckmaster a jeho motorka na mňa majú, ale vedel som aj to, aké má obavy v tých zákrutách medzi slamou, a tak som si povedal, že ho nemôžem nechať, aby ma zlikvidoval na motor. Preto som ho v poslednom kole v Baltisbergerovej zákrute zobral a prášil som preč. Čakalo na mňa šialenstvo v podobe neuveriteľného povzbudzovania nielen československých, ale aj tisícov východonemeckých fanúšikov, ktorí v celej tej nasledujúcej pasáži doslova burácali a to dokonca prehlušilo zvuk mojej motorky! A práve oni ma dostali do takého varu, že som potom preletel cez kohoutovické sídlisko a ako sa vchádzalo na Myslivnu, kde sme vždy zo šestky radili na štvorku, tak ja som podradil len o jeden stupeň na päťku a k tabuli 250m pred retardérom som doletel o dvadsať kilometrov za hodinu vyššou rýchlosťou ako som chodil dovtedy a z tej rýchlosti to už nebolo možné zastaviť. Celý ten úsek predtým som šiel vo vytržení, to bolo treba zažiť, čo tie tribúny robili, ale žiaľbohu nakoniec to dopadlo ako to dopadlo a z európskeho pódia nič nebolo. Takže chybou nebolo, že by som šiel neskôr na brzdy, ale vyššia rýchlosť, z ktorej sa z toho istého miesta už nedalo zabrzdiť. Nikdy som sa však presne nedozvedel, prečo za mnou spadol Bohuš Staša…
Zvykne sa spomínať, že Staša spadol na balíkoch, ktoré ste rozhádzali po trati vy. Vlastne to tvrdí aj Staša…
To nebola príčina, on to tiež neubrzdil! Neviem, či urobil tú istú chybu čo ja, alebo brzdil neskoro. Je pravda, že narazil do balíkov, ale tie boli mimo trate! V každom prípade, pravda je taká, že sa tadiaľ dalo prejsť, veď Buckmaster prešiel a aj ostatní jazdci tiež.
Možno Staša nechcel stratiť kontakt s vami, a tak keď videl vaše tempo, chcel sa vás za každú cenu udržať a valil za vami 🙂
Aj taká je možnosť, ale možno sa len zľakol môjho pádu. Všetko by to mohol objasniť videozáznam. Potom jeho motorka letela na mňa, ale stačil som odskočiť 🙂 Odvtedy sme o tom našom páde aj niekoľkokrát hovorili, ale on to vždy hodil do ofsajdu, nikdy presne nevysvetlil, čo tam vlastne urobil on 🙂 Inak ja som vtedy vlastne vôbec nevedel o tom, že Staša sa tiež dostal cez Buckmastera a ide za mnou. Ale určite aj on bol tiež riadne motivovaný vybojovať doma pódium. A takto sme to vlastne darovali Buckmasterovi…
Text: Richard Karnok
