Motocyklový šport nebude asi nikdy masovo obsadený ženami motorkárkami. Napriek tomu sa nejedna z nich dokázala presadiť aj v medzinárodnom meradle a o to viac sú ich výkony obdivované motocyklovými fanúšikmi. Problém s tým môžu mať jedine ich kolegovia motorkári – súperi, ktorým sa asi nie ľahko díva na výsledkovú listinu, kde vidia, že ich porazila „nejaká baba“. Poslednou z nich, ktorá takto zaskočila svojich mužských súperov, je Diana Argalassyová, ktorá na ostatnom augustovom Fun Cupe zajazdila čas 2:24 min… A pánom motorkárom padali sánky…

Nielen veľmi rýchla, ale aj mimoriadne sympatická dievčina tak vyslala veľmi pozitívny signál do tak trochu v poslednom čase stojatých vôd nášho cestného športu a pokiaľ pôjdu jej výkony aj naďalej nahor, k čomu má zrejmé predpoklady, mohla by vstúpiť aj do vyšších, profesionálnych seriálov a nadviazať na výkony slovenských žien, ktorých v našom či medzinárodných šampionátoch nebolo nikdy veľa. A tak by k menám ako Barbora Jakubičková, Sandra Štammová, či Oľga Veselá, mohlo pribudnúť práve aj meno Diany Argalassyovej, ktorá sa nám predstaví v nasledujúcom rozhovore.

Diana, u chalanov je vzťah k motorkám snáď nejako zakódovaný v ich DNA, ale pokiaľ sa na motorke, navyše na pretekárskych okruhoch, objaví dievča, tak to ma vždy jej cesta do tohto prostredia zaujíma prenesmierne. Ako tomu bolo v tvojom prípade?
Mám rada rýchle adrenalínové športy a vôbec celkový pocit z rýchlej jazdy. Nevnímam tu rýchlosť, vnímam prostredie a bezpečnosť. Často krát sa stane, že tá rýchlosť je podstatne vyššia ako by mala byť. Asi to mám aj ja v DNA, len som o čosi krajšia 🙂

To každopádne 🙂 Smerovala si svoje jazdenie najprv do cestnej premávky, alebo si šla priamo na okruhy?
Môj otec mal krosovú motorku a na nej som zbrázdila zopár kopcov, ale ináč uprednostňujem jazdu na asfalte. Spočiatku to bola jazda na skútri, až neskôr som prešla na väčšie motorky po cestných komunikáciách. Očaril ma okruh a skúsila som to. Okruh je to čo chcem jazdiť.

Aký bol tvoj celkom prvý motocykel? A potom tie ostatné?
Práve ten skúter – Suzuki, na ktorom som začala jazdiť ako 11-ročná. Neskôr mi rodičia kúpili Kawasaki Ninja 250. Nasledovala po dvoch rokoch Yamaha R6. Teraz jazdím na R1 a na okruhu na Suzuki 600…….? Nie je to žiadny špeciálne upravený motocykel, povedala by som skôr že obyčajná sériovka.

Čo na tvojho koníčka hovoria v rodine?
Priateľ ma v tom podporuje, pretože jazdí tiež, no a rodičia, čo už k tomu povedať, boja sa o mňa, ale fandia mi, podporujú ma a tešia sa z mojich malých úspechov.

Ktoré všetky okruhy si už jazdila a na ktorých by si sa chcela zviezť?
Jazdila som Slovakia Ring, Pannonia Ring… Chcem vyskúšať Hungaroring. Čo ma asi ale najviac láka je vyskúšať všetky okruhy v našom okolí. Mám ešte málo skúseností a málo som na to odjazdila aby som ti vedela povedať ktorá je moja obľúbená trať.

Poznám ťa z Fun Cupov, zúčastňuješ sa ale aj iných jazdení na okruhoch?
Okruhy jazdím len na podujatiach Fun-Cup. Žiadnu inú agentúru som ešte neskúsila. Všetko je to ešte len predo mnou začať sa venovať trošku vážnejšie okruhovému jazdeniu, pretekaniu. Musím nazbierať ešte veľa skúseností, teda určite budem využívať aj iné agentúry ponúkajúce jazdy na okruhových tratiach.

Napriek tomu, že na okruhu jazdíš časy, ku ktorým a väčšina tvojich motorkárskych kolegov v živote ani nepriblíži, sú nejaké nedostatky, ktoré by rada pri jazde odstránila?
Som v podstate samouk, takže tých nedostatkov je veľa. Nikto ma k správnej technike jazdy, k učeniu sa ideálnych stôp a čítaniu trate neviedol. išla som podľa svojho úsudku. Možno je to záležitosť osudu keďže som stretla človeka veľmi skúseného v oblasti okruhového jazdenia pretekania menom Ladislav Šinko, s ktorým som začala spolupracovať. Venuje sa mi veľmi profesionálne, čomu nasvedčujú aj moje prvé kroky k zlepšeniu sa. Potrebuje to ešte veľa času a úsilia, vidím tam už teraz progres a zmysel našej spolupráce.

Aký je tvoj vzťah k motocyklovej technike, chystáš si stroj sama, alebo to nechávaš na iných?
Tak túto starosť prenechávam na skúsenejších a silnejších. Nemám rada olej na rukách, preto to s radosťou nechám na môjho priateľa. Profesionálnu stránku rieši, majiteľ tímu SINKO Hi-Tech, ktorý mi, ako som už spomenula radí aj vo veciach okolo jazdenia.

Sleduješ aj popredné motocyklové seriály ako MotoGP či World Superbike? Máš nejaký vzor?
Spomenuté seriály sledujem, ale priznám sa, nemám žiaden vzor, ktorý by ma nejako ovplyvňoval. Snažím sa byť sama sebou a rada si nechám poradiť. Vždy fandím tomu kto je dobrý, ale osobne si myslím, že v týchto svetových šampionátoch sú chalani všetci dobrí, majú môj rešpekt.

Vnímaš aj počínanie žien v tomto športe? Výkony niektorých z nich sú, alebo aj v histórii boli, obdivuhodné…
Páči sa mi žena na rýchlej motorke keď dobre jazdí nejaké preteky, no z histórie nepoznám žiadnu. Čo ma teraz zaujala, je pretekárka Sandra Štammová, má pekný štýl jazdy a je to bojovníčka. ide si za svojím a to sa mi na nej páči. Určite by som si rada zajazdila s ňou niekde na okruhu.

Ty momentálne študuješ na Prešovskej univerzite, prezradíš nám aké zameranie?
Študovala som na fakulte športu. Momentálne mám štúdium prerušené, uvidím ako sa bude situácia vyvíjať, ale určite chcem štúdium dotiahnuť do konca. Štúdium je dôležitá skutočnosť.

Pripravuješ sa na jazdu na motorke aj nejakým špeciálnym programom, alebo len proste sadneš a pridávaš plyn?
Šak sadnem a idem… 😀

😀 No iste si na motorke zažila aj ťažké chvíle…
Veru áno, nebolo ich veľa, ale mali svoju odozvu – zvýšila som opatrnosť, pohotovosť a samozrejme rýchlosť. Boli aj odreniny a ranky, ale tie sú už dávno preč. Myslím si, že s tým treba počítať, ale pády bolia a treba sa ich vyvarovať. Potrebujem mať istotu v motorke a tú mi dal na poslednom podujatí môj „mechanik“ Laci Šinko. Dôverujem jeho práci a jeho poučným slovám.

Ktoré z doterajších pretekov a výsledkov si ceníš najviac?
Možno poslednú sezónu, vnímam to ako keď má športovec pripravený tréningový program a kvalitou výkonov začne napredovať, a tak je to aj so mnou na okruhoch, každé preteky sú vlastne taký tréning, čím viac pretekov mám za sebou, tým viac sa mi zlepšuje technika jazdy, rýchlosť…. Mám ale rezervy, ktoré časom odstránim. Život je tiež len škola, stále sa učíme a ja myslím, že aj v tejto mojej vášni sa mám čo učiť. No a čo si asi cením najviac? Výsledky sú pre mňa rovnaké, cením si najviac svoje zdravie.

Ako vnímajú tvoje výsledky a tvoju jazdu mužskí motorkárski kolegovia? Máš pocit, že ich štve, keď im nakladáš, alebo to nedajú na sebe poznať? Či sa skôr stretávaš s obdivom?
Ako v živote, poznám dobrých aj zlých ľudí, tak je to aj v športe a nevyhne sa to ani motorkám. Ale viac sa stretávam a pohybujem sa medzi ľuďmi, ktorí mi fandia. Tvrdím jednu vec, podporujme sa navzájom a fandime si a všetko bude krajšie. Nie je nič zlé na tom, keď je niekto horší alebo lepší. Ten prvý by nebol prvý keby nemal slabšieho súpera. Potrební sme všetci. Hlavné je, aby sme všetci mali radosť z tohto športu.

Neláka ťa pri tvojej výkonnosti skúsiť aj nejaký „profi“ seriál, IMRC, či Alpe Adriu? Máš predstavu, kam by si to na motorke chcela dotiahnuť?
Ako som už spomenula, ešte som len na začiatku. Som si vedomá toho, že pre kvalitné výkony potrebujem kvalitné zázemie. Určite je moja túžba byť v dobrom tíme, obklopená ľuďmi ktorí sa mi snažia pomôcť, aby som vedela napredovať a časom nosiť dobré výsledky z pretekov. Nie je to len o mojej snahe, ale snahe celého tímu ľudí. Začala som spoluprácu s tímom SINKO Hi-Tech, kde vidím, že to má význam a viem sa spoľahnúť na toto zázemie. Pre sezónu 2016 plánujem určite ešte seriál Fun Cup alebo niečo podobné, hľadám aj agentúru, ktorá ponúka vyslovene len preteky s obsadením nežného pohlavia. Bude to môj tzv. rozbehový rok pre vyššiu ligu. Urobím všetko pre to aby sa mi podarilo jazdiť aj v profesionálnych seriáloch.

Diana, určite ti budeme v plnení tvojich snov držať palce. Ďakujem za rozhovor.

Text: Richard Karnok
Foto: Jan Čech a Rajmund Petrik