Aj napriek tomu, že na Slovakia Ring prichádzal s bodovou stratou, spôsobenou kontroverznými diskvalifikáciami z predchádzajúceho podujatia, dokázal Jaro Čech zabrať na maximum a zaslúžene zvíťaziť nielen v seriáli IMRC, ale aj Majstrovstvách Slovenska. Za vynikajúce výkony počas celej sezóny môžeme konštatovať, že oba tituly sú v správnych rukách.

Jaroslav Čech:
„Na Slovakiu som sa konečne tešil, lebo sa jazdil prvý variant, čo znamenalo, že to bude viac technické ako klasická štvorka, na ktorej som vždy na rovinách strácal. Trochu som cítil nevýhodu oproti jazdcom, ktorí tu už predtým jazdili, lebo strašne sa mi tie zákruty miešali, keďže som bol zvyknutý väčšinu trate ísť v protismere. To prostredie, že som na Slovakii, ma stále mýlilo, ale po treťom tréningu to bolo už v pohode. Skoro som tvrdo doplatil na experiment, keď som chcel prejsť jednu zatáčku bez ubratia plynu po rovinke. Zistil som, že to asi nepôjde. Na výjazde som to musel už len zrovnať a v dosť veľkej rýchlosti som preletel štrkové zóny aj trávnik, no našťastie som to ustál. Mal som krízovky v tréningoch, keďže trať bola mokrá, asi trikrát mi uletelo zadné koleso, ale vždy sa to chytilo, takže obišiel som bez pádu. Bolo to počas tréningu, takže sa nič vážne nestalo.
Do pretekov som štartoval z tretieho miesta a vedel som, že to nebude ľahké, keďže chlapci spravili lepší čas, síce veľmi tesne, ale predsa lepší. Celé preteky sme sa s Peťom a Dodom držali pokope a striedali sme si pozície. V jednom kole som šiel za nimi a videl som ako Peťo na tej istej zákrute ako ja vyletel z trate, v tom momente som obehol Doda a snažil sa im ucuknúť. Nepodarilo sa mi spraviť si veľký náskok, ale vedel som si udržať odstup. Vedel som, že ak nespravím chybu a nezamotá sa mi tam žiadny jazdec o kolo, tak to mám vyhraté. Najviac som sa obával tých pomalých jazdcov, no stále som ich vedel rýchlo obísť. Som rád, že som to vyhral, no doprial by som to aj Peťovi Rauchovi, lebo je to môj učiteľ. So všetkým mi od začiatku pomáha. Jazdil som predtým terénne motorky a dostať sa do tohto cestného kolotoča by mi samému bolo oveľa ťažšie, keďže je to úplne niečo iné. Je to akoby hokejista šiel hrať futbal. Takže sa mu chcem touto cestou aj veľmi poďakovať. Takisto pánovi Puškárovi, bez ktorého by tie naše dva takty asi nešľapali, Peťovi Šurinovi za organizáciu perfektných pretekov a všetkým, ktorí tomuto športu pomáhajú… Díki chlapci.“