Víkendové podujatie IMRC bolo pre Vladimíra Petroviča zároveň rozlúčkovým s triedou 125 SP. Po diskvalifikáciách jeho súperov z predchádzajúceho podujatia sa dokonca v tabuľke posunul na druhé miesto a patria mu tak tituly vicemajstra v IMRC aj M SR. Keďže mu však toto rozhodnutie technického komisariátu bolo proti srsti, pre medailu si na stupne víťazov ani nešiel.

Vladimír Petrovič:
„Sobotňajšie počasie nebolo práve podľa predpovedí organizátora, ale poobedie všetko vynahradilo. Kvalifikácia bola super a pripomínala skôr preteky. Doťahovanie sa o miesto posúvalo časy a ako spomínal Roman Frühauf, štyria sme sa tlačili v troch desatinách. Tak som sa snažil nepokaziť štart. Ten dopadol našťastie OK a ja som sa hneď po štarte striasol dvoch súperov. Maťa Janegu sa mi podarilo dostať za seba v cieľovej zákrute a zostal predo mnou Rumun Mates s Robom Malíkom. Aspoň na Matesa som si veril, ale dve krízovky s jedným výletom na trávu mi dali jasne najavo aký mám cieľ – dojazdiť a nerozbiť motorku, ktorá hneď po pretekoch zmenila majiteľa. Šieste miesto v cieli, spoločné súboje, dosahované časy… z mojej strany veľká spokojnosť.
Rozhodol som sa že toto podujatie nebolo len posledným v tejto sezóne, ale aj v tejto kategórii. Zažil som úžasných osem rokov v paddocku Alpe Adrie, Slovenského pohára, Troliga Bus cupe a IMRC. Polovicu z tohto času som prešiel s tímom SG Fix racing a ďalšie štyri roky aktívne ako jazdec triedy 125SP bez jedinej absencie. Teraz by sa patrilo poďakovať, ale sponzorov som nemal, mechanikov tiež, a tak patrí poďakovanie mojej žene, že mi trpela tento „úlet“. No a ďakujem osudu, že som mal možnosť spoznať spústu báječných ľudí a samozrejme organizátorom, ktorým zároveň držím palce, aby udržali latku, ktorú nasadili hodne vysoko.“