Pretekár Slovakia Racing Teamu, Pavol Grman, musel na svojej obľúbenej trati poriadne zabojovať a nakoniec si domov odniesol slušnú porciu bodov.

Pavol Grman:

„Na Pannonia ring som sa tešil, lebo je to moja obľúbená trať, aj keď je dosť náročná na techniku a stále mám na nej čo zlepšovať. Vždy ma niečím prekvapí a aj v piatok, keď sme prišli, tomu nebolo inak. Na trati v technickej pasáži veľký olejový fľak, no čo k tomu dodať, museli sme sa s tým v sobotu nejako popasovať.

Na prvých tréningoch som bol z toho dosť mimo, nevedel som sa s tým olejom nejako skamarátiť a nájsť si ideálnu stopu. Bol som v tom úseku veľmi opatrný a vedel som, že tu strácam min jednu sekundu. Jazdil som časy 2:07 a chodil som tu aj lepšie, ale ani motorka nebola úplne v pohode, podvozok mi tu nefungoval tak ako by mal. Buď to bolo chladnejším počasím, alebo nesprávnym nastavením pre túto trať. Ale nakoľko sa veľmi nerozumiem do podvozku, nechcel som don zasahovať, a tak mi nezostalo nič iné, iba si na hádzanie a nadskakovanie motorky zvyknúť.

V kvalifikácii som zajazdil čas 2:05, čo mi stačilo na štart z 13. miesta a nakoniec z toho bolo 5. miesto, keď ma obehli Peter aj Tomáš Sodomkovci. Vtedy som si povedal že v nedeľu im to vrátim. V sobotu večer nám začalo pršať, a tak sme mali všetci obavy ako bude s počasím.

V nedeľu ráno ešte popŕchalo, tak som nešiel ani jeden tréning. Nastúpil som až na kvaldu, ale aj tú som skoro zmeškal, tak to rýchlo ubehlo, však pohoda, klídek, tabáček a keby ma chalani neohlásili, tak by som si vegetil naďalej. V druhých pretekoch som štartoval zo 7. miesta, štart mi celkom vyšiel, bol som v superšportoch na 3. mieste, ale v nájazde do posledného kola sa mi tam zamotal pomalší jazdec, ktorý ma dosť spomalil a vtedy sa ku mne priblížil opäť Peter Sodomka. Celé preteky som sa tešil, že mu oplatím sobotu, ale nestalo sa, v predposlednej zákrute som si neustrážil vnútornú stopu, Peťo to využil a dostal sa predo mňa. Takže v nedeľu štvrtý, ale aspoň čas 2:04 a v hodnotení M SR z toho bolo 2. miesto. Nakoniec sa chcem poďakovať všetkým za všetko, čaute 🙂 “

Text: Richard Karnok
Foto: Vladimír Adamčík